Celé to začalo nevinne, oznámeným lockdownom na 5dní. Veď akože dobre. Však si aspoň oddýchneme. Tak sme si hovorili. No, niekde v kútiku sme tomu z predchádzajúcich skúseností neverili, a začali sme vo veľkom nakupovať potraviny spolu s ostatnými miestnymi. Však čo keď nás zavrú a my nebudeme mať čo jesť?
Lockdown bol v meste oznámený už týždeň dopredu, aby sme sa vedeli zariadiť a poriadne zásobiť. Najskôr uzatvorili v Šanghaji jednu stranu mesta Pudong a o štyri dni neskôr uzatvorili aj našu stranu mesta Puxi.
Ako prišlo to osudné ráno, v meste zavládlo úplne ticho, ľudoprázdne ulice, žiadne autá na cestách, všetky obchody a reštaurácie zatvorené. Šanghaj aký sme doteraz nepoznali. Hneď v prvý deň nás vláda prekvapila a prišlo prvé zásobovanie jedlom, kedy sme dostali zeleninu a mäso. Tak sme si povedali, že to vôbec nie je zlé, pozrite ako sa ešte aj starajú. Až kým neprešlo 5 dní a lockdown veselo pokračoval ďalej. Povedzme si, pekne podľa plánu čínskej vlády. Zatiaľ čo, šanghajská vláda aspoň navonok bojovala ďalej.
Nemôžete ísť jednoducho von, niekam si nakúpiť alebo objednať jedlo či pitnú vodu? No, to vôbec nie je také jednoduché, vysvetľovali sme všetkým známym. Počas lockdownu nesmieme vytiahnuť ani len päty z bytu, iba ak nás každý druhý deň zvolávajú megafónom na PCR testovanie v rámci nášho bytového areálu. Inak je vonku všetko zatvorené, ale že všetko!
Mojím novým hobby sa stali aplikácie na donášku jedla, kde som sa snažila objednať akékoľvek jedlo z akéhokoľvek obchodu v akejkoľvek hodine, v ktorej si povedali, že sa otvoria. V praxi to znamenalo, že spolu s ďalšími 25 miliónmi ľudí v meste som sa pokúšala preklikať z objednávky na zaplatenie v internetovom obchode, ktorý sa práve otvoril na 5 až 30 minút s obmedzeným počtom kuriérov. Zrušené donášky jedla a slabé (teda žiadne) vládne zásobovanie po týždni dostalo do úzkych aj nás, keď sme zostali bez pitnej vody a jedla sme už tiež nemali veľa. Vtedy celá situácia začala byť zaujímavá.
V jeden večer si naša spolubývajúca Číňanka zmyslela, že má chuť na sushi a ide ho pripravovať na večeru. Nerozumela som z čoho, ale pribehla som za ňou na pomoc. Ukázalo sa, že mala kúpené morské pláty nori. Tie jej úplne stačili na to, aby sa obyčajná uvarená ryža naplnená mrkvou, uhorkou a vajíčkom zakrútila do riasy a podávala s octom. Ľudia nemali čo jesť a my sme mali na večeru ehm „sushi“, to si dovoľ!
Frustrácia z nedostatku jedla a nejasného konca lockdownu rástla enormným spôsobom v celom meste, v uliciach začali protesty. Akože rozumej v komunistickej Číne! Ľudia v metropolitnom meste ako je Šanghaj na niečo takéto neboli zvyknutí, žiadali svoje ľudské práva a z balkónov sa ozývali výkriky: „My chceme jedlo!“
Pri mizivej šanci si niečo objednať, to využilo hneď niekoľko predajcov a začali ponúkať rôzne potravinové balíky za 3-násobne sumy, ktoré si vždy našli svoju klientelu. No, bola tu aj iná možnosť a to skupinové veľké objednávky základných potravín pre celý bytový areál. Tento potravinový princíp zásobovania domácností fungoval aj počas lockdownu vo Wuhane pred 2 rokmi. Háčik bol len v tom, že sa vždy muselo nájsť aspoň 30-50 rodín na objednávku, aby nám zabezpečili kamión a priniesli jedlo na adresu. Aj to nebolo ešte isté, či príde. Po 2 týždňoch sme dojedali posledné potraviny, o ktoré sme sa delili, ako aj o posledné jablká rozdelené na štvrtinky. Ešte pár dní a už by sme nič nemali, no našťastie nám prišla ďaľšia vládna donáška.
Po čase sme sa tu skamarátili aj so susedmi, ktorým stačilo v našej spoločnej chatovacej skupine podotknúť, že nám dochádza olej alebo či by si tiež niekto nechcel v najbližšie dni zakúpiť vajíčka a už aj sme mali pred dverami tri balíčky od rôznych susedov. A tak si tu fungujeme, ak máme niečoho naviac, ponúkneme susedom a vložíme do výťahu. Vždy sa nájde niekto, komu to poslúži viac a poteší sa.
Najhoršie na 5 dňovom lockdowne sú prvé tri týždne, vtipkovali sme. No, v meste s prevládajúcim chaosom začali postupne klesať počty nakazených, vláda posilnila zásobovanie, pootvrárali sa niektoré prevádzky a časti mesta. Verím, že situácia sa bude čoskoro zlepšovať a Šanghaj pocíti opäť slobodu.
